Spravodajský portál
slovenskej a českej geokomunity

Digitálna fotogrametria pri dokumentácii archeologických nálezov (Miroslava Chlepková, Marián Marčiš, Jana Haličková)

Počas záchranných archeologických výskumov je veľmi efektívne využívať na dokumentáciu nálezov digitálnu fotogrametriu vzhľadom na jej nízku časovú náročnosť prác v teréne a vysokú dosiahnuteľnú presnosť. Nenahraditeľným výstupom fotogrametrie sú fotoplány, ktoré umožňujú zachytiť dvojrozmerné znázornenie lokality v ortogonálnom a metricky správnom priemete s pridanou fotografickou textúrou na jasnú identifikáciu objektov v teréne bez nutnosti ručných nákresov. Ďalšou výsadou fotogrametrie je možnosť tvorby trojrozmerných otextúrovaných modelov nájdených artefaktov, ktoré umožňujú jednak vizualizáciu objektu ako aj rôzne druhy priestorových meraní na objekte bez priameho kontaktu s ním.

Dokumentácia archeologických artefaktov v rámci GIS prostredníctvom digitálnej fotogrametrie (Miroslav Krajňák, Katarína Pukanská, Karol Bartoš)

Príspevok poukazuje na možnosť využitia blízkej digitálnej fotogrametrie v procese dokumentácie archeologických artefaktov v rámci GIS. Na získanie priestorových údajov definujúcich tvar a rozmery predmetného objektu bola použitá metóda blízkej digitálnej fotogrametrie t.j. konvergentné snímkovanie so všeobecnou orientáciou osí záberu. Príspevok jednak približuje nielen postup tvorby priestorového modelu záujmového archeologického artefaktu, ale aj analyzuje použitú metódu z hľadiska presnosti merania a výslednej kvality 3D modelu vzhľadom na kvalitu textúr a jeho celkovú výpovednú hodnotu. Výsledok zamerania a spracovania ako aj výhody a nevýhody použitej metódy sú prezentované na konkrétnych reálnych artefaktoch. Ide o úlomky váz z keltsko – dáckeho hradiska Zemplín z obdobia 11. – 12. storočia. Snímkovanie bolo realizované prostredníctvom digitálnej kamery Canon EOS 40D. Spracovanie získaných údajov prebiehalo v programovom prostredí Photomodeler Scanner.

GIS a CEANS – aplikácia geoinformačných systémov a digitalizácia dát centrálnej evidencie archeologických nálezísk na Archeologickom ústave SAV v Nitre (Elena Blažová)

Príspevok sa zaoberá vývojom digitalizácie archívu AÚ SAV v Nitre, postupom spracovania starých fondov v analógovej forme, nástupom GIS systémov do tohto procesu. Popisuje systém budovania informačných vrstiev, databázových vstupov, digitalizácie. Po naplnení a vyladení systému, hľadá tiež možnosť vybudovania archeologického webového informačného prostredia.

GIS v archeológii (Stanislava Dermeková)

Práca sa zaoberá lokalizáciou zaniknutej stredovekej obce Kocanov v prostredí ArcGIS a vytvorením predikcie na základe znakov ľudskej aktivity a ich vzťahu k priestoru. Odhad polohy stredovekého sídliska je realizovaný pomocou priestorových analýz a poukazuje na nové možnosti lokalizácie v klasickej archeológii. V práci sú popísané jednotlivé postupy tvorby predikčného archeologického modelu. Tvorba modelu pozostáva z využitia funkcií hydrologického modelovania, vzdialenosti od vodného zdroja, sklonu terénu, viditeľnosti z pozorovaného miesta a vzájomnej propojenosti jednotlivých priestorových analýz. Výsledná interpretácia priestorovej analýzy je zameraná na stanovenie vhodnej polohy sídliska. Vhodná poloha stredovekého sídliska je porovnávaná s historickými prameňmi a analyzovaná pomocou archeologických podkladov. Priestorová grafická interpretácia a zhodnotenie dosiahnutých výsledkov s historickými prameňmi v prostředí ArcGIS predstavujú možné východisko súčasnej archeológie pre detailnejšie určovanie potenciálnych archeologických lokalít.

GIS v archeológii (Stanislava Dermeková) - poster

V súčasnej dobe patria geografické informačné systémy k hlavným elementom elegantného prístupu k dátam priestorového charakteru. Ich využitie vo viacerých aplikovaných vedách je v dnešnej dobe nenahraditeľné. K takýmto vedám možno zaradiť aj archeológiu, ktorá pracuje s priestorovými informáciami spojenými s historickým a súčasným svetom. Cieľom diplomovej práce je určité zhodnotenie skutočností ako posunúť možnosti klasickej archeológie ku komplexnejšej väzbe medzi dávnou minulosťou a súčasným svetom. Práca sa zaoberá možnosťami, ako prepojiť priestorové informácie v prostredí GIS s archeologickými poznatkami z minulosti, ako vyhľadávať a získavať historické a novodobé podklady, zhodnotenie ich využitia pre archeologickú predikciu. Hlavný dôraz kladiem na analýzu krajiny pomocou GIS s využitím priestorových analýz a analýz vyplývajúcich z historických, etnografických, environmentálnych a archeologických výskumov. Cieľom komplexnej analýzy je lokalizovanie zaniknutej stredovekej osady Kocanov v oblasti vytýčenej obcami Jinačovice, Moravské Knínice, Chudčice a Rozdrojovice. V práci venujem pozornosť verifikácii jednotlivých znakov riešenej lokality, jej archeologickej charakteristike, rekognoskácii, vyhľadávaní podkladov pre literárnu a mapovú rekonštrukciu. V ďalšej časti práce je pojednávaná problematika tvorby archeologického predikčného modelu a postup riešenia priestorovej analýzy. Tvorba modelu pozostáva z využitia funkcií hydrologického modelovania, vzdialenosti od vodného zdroja, sklonu terénu, viditeľnosti z pozorovaného miesta a vzájomnej prepojenosti jednotlivých priestorových analýz. Výsledná interpretácia priestorovej analýzy je zameraná na stanovenie vhodnej polohy sídliska. V záverečnej sekcii sa venujem zhodnoteniu a interpretácii výsledkov lokalizácie zaniknutej stredovekej obce Kocanov. Diplomová práca bola pre mňa prínosom pre detailnejšie zoznámenie sa s prostredím ArcGIS.

Možnosti publikovania archeologických dát vo webovom prostredí (Eva Stopková, Tibor Lieskovský)

Cieľom článku je poukázať na možnosti využitia internetu pri oboznamovaní odbornej aj laickej verejnosti s rôznorodými priestorovými informáciami z oblasti archeologického výskumu. Forma webovej aplikácie, ktorá ponúka webové mapové a webové nástrojové služby, umožňuje analyzovať informácie získané v priebehu výskumu pomocou informačných technológií. Používateľ aplikácie nie je viazaný softvérom, čo mu poskytuje výhodu nezávislosti, avšak pre tvorcu aplikácie to nastoľuje otázku zabezpečenia dát a citlivých informácií, ktoré z nich môžu vyplývať.

Možnosti využitia výhod Open Source technológii a webových technologií v rámci GIS (Rastislav Mičaník)

Prezentácia systému Gisplan a hľadanie možnosti jeho špecializovaného využitia vo vede a výskume.

Osídlenie horného Požitavia v praveku a včasnej dobe dejinnej vo vzťahu k prírodným pomerom (Monika Kopčeková)

Skúmané územie v predkladanom príspevku tvorí región horného Požitavia (JZ Slovensko) patriaci do oblasti Podunajskej pahorkatiny. Zaoberáme sa rozmiestnením aktivít ľudskej činnosti v krajine. Sústreďujeme sa nielen na časový, ale aj priestorový kontext, taktiež na vlastnosti krajiny v mieste lokalizácie sídlisk, ich vzťah k okolitému prostrediu a sídliskovú štruktúru s cieľom postrehnúť rôzne špecifické prvky a javy v okruhu kultúr. Uskutočnil sa rozbor parametrov prírodného prostredia a sledoval sa vzťah osídlenia k jednotlivým vyčleneným ekoparametrom a ich porovnávanie v rámci kultúrnych celkov (posúdenie vzájomnej interakcie krajiny a človeka - vzťah osídlenia a prvky prírodného prostredia). Ďalej sme sa zamerali na posúdenie sídliskovej struktury (priestorové rozloženie obytných komponentov v krajine, kontinuita osídlenia, hustota areálov, modelovanie sídliskových areálov). Pri štúdiu krajiny a osídlenia boli okrem databázového a štatistického programu využívané aj geografické informačné systémy (ArcGis 9.2).

Priebežná analýza archeologickej lokality na príklade výskumu náleziska Praha-Vinoř v rokoch 2008 a 2009 (Ľubomír Andrísek)

Základom efektívneho prístupu k poznaniu archeologických prameňov je doba medzi ich exkvaváciou a publikovaním výsledkov analýzy. Zväčšovaním vzdialenosti medzi týmito dvoma časovými uzlami práce archeológa dochádza ku kumulovaniu lokalít, ktorých spôsob terénneho výskumu zodpovedá duchu svojej doby. Priebežná analýza archeologickej lokality je príklad archeologického výskumu, počas ktorého vznikalo základné štatistické vyhodnotenie a kompletné GIS plány a databázy uvádzajúce počet, miery a váhy nálezov a umožňujúce interaktívne „one-click“ prepojenie nálezových kontextov v GIS so scanmi vybraných nálezov v priebehu nasledujúcich 24 hodín. Boli tak k dispozícii prostredníctvom internetu externým konzultantom, ktorý s nami diskutovali ďalší priebeh a stratégiu výskumu. Podarilo sa nám tak ušetriť náklady na spracovanie výsledkov archeologického výskumu, opraviť niektoré naše vlastné dokumentačné pochybenia, ktoré by boli inak nevratné a možnosti modifikovať výskumnú stratégiu podľa aktuálnych zistení. Predpokladáme, že koncept PAAL bude možné na našom pracovisku v budúcnosti ešte zdokonaliť a zeefektívniť využitím ďalšieho technického dovybavenia.

Priestorové analýzy ako východisko na predikčné modelovanie v archeológii (Tibor Lieskovský)

Súčasťou tvorby predikčných modelov sú aj priestorové analýzy vykonávané prevažne v prostredí geografických informačných systémov, pri ktorých sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne vlastnosti lokality (náleziska). Tieto analýzy sú mimoriadne dôležité, pretože z nich sa odvodzujú parametre a ich hodnoty, ktoré vstupujú do predikcie. V príspevku sa zaoberáme vybranými priestorovými analýzami, pričom sa zameriavame na ich charakteristiku a vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť ich výsledok a tým aj použiteľnosť pri aplikácii v archeológii.

Sídelná stratégia Keltov na Požitaví - predbežné výsledky (Bohuslav Šebesta)

Sídelná stratégia je využitie sídelného priestoru s premyslenou koncepciou na ekonomické (poľnohospodárstvo, nerastné suroviny a areály komunít v blízkosti ekonomicky strategických miest), spoločenské (vzdialenosť od výrobných a mocenských centier, napríklad v prípade Keltov vzdialenosť od oppíd), geomorfologické (nadmorská výška, viazanosť na pôdne typy) a klimatické parametre krajiny. Vytvára ucelený systém výberu priestoru na sídlenie, ktorým sa riadili spoločenstvá pri osídľovaní krajiny vzhľadom na jej geografické a ekonomické danosti. V čase nepriaznivých politických, demografických, alebo klimatických podmienok mohol byť tento systém narušený. Ako modelové územie pre prednesenie príspevku bolo vybrané povodie rieky Žitavy. Príspevok je čiastkovou analýzou z dizertačnej práce „Sídelná stratégia Keltov a Germánov na území Slovenska“. Výsledky sú predbežné a neboli ešte podrobené štatistickým testom zhody a vyhodnotené všetky sledované faktory. Taktiež nie sú ešte kompletné analýzy „site catchment“.

Sídelné stratégie kultúry s lineárnou keramikou na Pohroní (Peter Tóth)

Cieľom príspevku bude riešiť vzťah osídlenia k prírodnému prostrediu v období kultúry s lineárnou keramikou na Pohroní a ako sa v súvislosti s tým menila sídelná štruktúra. Vychádzalo sa z predpokladu, že rozmiestnenie lokalít v krajine nie je náhodné, ale tvorí súčasť určitého adaptačného systému, tzv. sídelnej stratégie. Základom referátu budú analýzy v prostredí geografického informačného systému a ich následná syntéza. V závere sa autor pokúsi o vytvorenie prediktívneho modelu výskytu archeologických lokalít v uvedenom období.

Transformace osídlení v prostředí GIS - zpracování dat z povrchových sběrů (Ondřej Malina)

Proces transformace osídlení ve vrcholném středověku výrazně ovlivnil podobu sídelní sítě a v mnoha směrech jí vtiskl současnou podobu. V dnešní krajině potkáváme mnoho stop tohoto procesu, většina z nich je však čitelná jen díky archeologickým a historickým metodám. Hlavní roli v poznání starší vrstvy osídlení hrají relikty raně středověkých vesnic, ležící z větší části na plochách současných polí. Pomocí metod nedestruktivní archeologie, zejména povrchových sběrů, je možné tyto relikty najít a analyzovat. Geografické informační systémy v kombinaci s GPS zde nabízejí klíčový nástroj, sloužící v první řadě k optimální evidenci dat a jejich srovnání s parametry přírodního prostředí. Další úroveň představují postupy, umožňující odlišení původních keramických zlomků ze zaniklých sídlišť od přemístěné keramiky, která se na lokalitu dostala při hnojení polí.

Využití GIS při studiu sídelní formy zaniklé středověké vesnice Kamenice (Lukáš Holata)

Výzkum se so ustředil do prostor zaniklé středověké vesnice Kamenice situované v lesním prostředí, kde je dodnes patrná, díky uchování reliéfních tvarů, sídelní forma pozdně středověké vsi; intravilán podkovitě obestavuje prameniště a sestává ze 4 – 6 usedlostí, které nejsou přesně rozměřeny. Povrchovým sběrem artefaktů bylo však nejstarší keramické zboží objeveno mimo zástavbu pozdně středověké vsi, v místech, kde nacházíme zcela plochý terén. Keramický materiál tedy indikoval výskyt nejstaršího jádra osídlení (nebo jeho části), vystavěné z netrvanlivých materiálů. Celý tento prostor byl proto precizně zaměřen totální stanicí a v prostředí GIS byly jasně patrné zarovnané plošiny, v terénu nepostřehnutelné, které odpovídají jednotlivým usedlostem. Toto zjištění je potvrzeno i vzorkováním pedologickou sondou v pravidelné čtvercové síti o délce strany 2 m, při kterém byla zaznamenána mocnost a charakter nadložních vrstev, stejně jako výskyt mazanice a uhlíků (odebrány byly i vzorky zeminy na fosfátovou analýzu, zatím jsou však ve zpracování). Rozsah objevené kulturní vrstvy koresponduje s reliéfem povrchu; společně se zobrazením hustoty jejího výskytu byly stanoveny čtyři usedlosti obestavující podmáčenou plochu a drobnou vodoteč indikovanou prezencí písčité vrstvy v sondě. Prostorovou distribucí nálezů v sondě je dále určeno rozmístění jednotlivých staveb tvořících usedlosti. Zobrazením mocnosti nadloží v prostoru navíc mohl být vymodelován původní mikroreliéf lokality. S takto pojatým výzkumem, který bohatě využívá analytický potenciál GIS, se zatím nebylo možné v českém prostředí setkat.

Využitie GIS pri výskume NKP Čierny hrad (Juraj Kubeš)

NKP Čierny hrad predstavuje ukážkový príklad pravekej lokality, ktorá bola v stredoveku využitá na stavbu kamenného hradu. Keďže hrad neprešiel do svojho zániku výraznejšími úpravami, ostala zachovaná jeho stredoveká dispozícia a zároveň staršie nálezy neboli celkom zničené čí odstránené, počas rozsiahlych prestavieb, ako sa to často stalo na iných hradoch. Na druhej strane však o hrade existuje minimum písomných zmienok a preto prakticky jediné informácie o ňom môže priniesť archeologický výskum. Z toho dôvodu je spracovanie a interpretácia výskumu obzvlášť dôležitá. Od roku 2005 prebieha na hrade archeologický výskum spojený s obnovou. Za účelom lepšej dokumentácie a taktiež ako pomocný nástroj pri analýzach boli využité geografické informačné systémy, pričom jadrom systému je geodatabáza. Príspevok sa venuje budovaniu a využitiu tohto geografického informačného systému pre NKP Čierny hrad. Ako vstupy boli využité jednak čiastkové výškopisné zamerania lokality, zamerania jednotlivých sond, profily archeologických sond vo forme rastrov, ale taktiež nálezové správy, dendrochronologické analýzy či fotodokumentácia. Čiastočné výstupy boli sprístupnené vo forme jednoduchej ukážkovej webovej GIS aplikácie, ktorá môže slúžiť napríklad na prezentačné účely a zároveň demonštruje možnosti využívania geografických informačných systémov on-line.

Využitie GIS pri výskume sídelných štruktúr a spôsobu využívania krajiny v zázemí včasnostredovekej aglomerácie Mikulčice-Valy (Marek Hladík)

V prednáške predstavím prebiehajúci výskum sídelných štruktúr a výskum spôsobu využívania krajiny v zázemí včasnostredovekej aglomerácie Mikulčice-Valy. V rámci celej problematiky, od vysvetlenia teoretických a metodologických východísk, definovania testovaných hypotéz a skúmaných otázok cez konkrétnu metodiku výskumu až po doposiaľ dosiahnuté výsledky, sa v prednáške sústredím predovšetkým na metodiku výskumu, ktorá je postavená na práci v prostredí GIS. Metodologickým základom výskumu je archeologická metóda sformulovaná v 70. a 80. rokoch 20. storočia E. Neustupným doplnená o teóriu systémov. Postupy použité v práci vychádzajú v zásade z tzv. „priestorovej archeológie“ formulovanej D. L. Clarkom a teórie sídelných areálov, ktorú formuloval E. Neustupný. Základným princípom použitým pri výskume je analýza vzťahu formálnych archeologických dát ku geografickému priestoru – kombinovanie formálnych štruktúr s priestorovou dimenziou. V metodike výskumu zohráva dôležitú úlohu predikcia areálov archeologického záujmu – prediktívne archeologické modelovanie a viacnásobné testovanie vybudovaných modelov. Splnenie požiadavky na uplatňovanie logicko-deduktívnych metód a charakter a množstvo dát si vyžaduje použitie príslušných technológií. V prípade prezentovanej práce ide o software slúžiaci na budovanie geografických informačných systémov. Cieľom prednášky je predstaviť práve konkrétne prostredie GIS a prezentovať definované úlohy a doposiaľ dosiahnuté výsledky (v rovine odbornej aj metodickej).

Zameranie Slanského hradu metódou blízkej digitálnej fotogrametrie a vyhotovenie jeho 3D modelu (Karol Bartoš, Katarína Pukanská, Miroslav Krajňák)

Táto prednáška je venovaná problematike zamerania historickej pamiatky ruiny Slanského hradu metódou blízkej digitálnej fotogrametrie a vyhotoveniu jeho 3D modelu v prostredí programu PhotoModeler Scanner. Pri voľbe metódy a spôsobu vyhotovenia digitálnych snímok bolo prihliadané najmä na konfiguráciu územia a charakter záujmovej pamiatky. Spracovanie vyhotovených snímok bolo vykonané s čo najvyššou možnou presnosťou vzhľadom na použitú metódu a prístroje. Ako výsledok spracovania vznikol presný priestorový model, ktorý bol exportovaný do viacerých formátov. Z modelu boli zároveň vyhotovené digitálne fotoplány s reálnymi foto textúrami a výkresová dokumentácia v podobe vektorových pohľadov.