Slavomír Ondoš obhajuje dizertačnú prácu
Mgr. Slavomír Ondoš dňa 30. septembra 2010 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PRIF UK) obhajuje dizertačnú prácu vo vednom odbore humánna geografia.
30-ročný Slavomír Ondoš bol už ako bardejovský gymnazista úspešným riešiteľom slovenského kola Geografickej olympiády (v roku 1996 prvé miesto v kategórii A - Aktuálne problémy z regionálnej geografie sveta, v rokoch 1997 a 1998 prvé miesto v kategórii B - Aktuálne problémy z geografie SR) a v roku 2000 sa stal víťazom Študentskej vysokoškolskej konferencie v geografickej sekcii.
V externej forme doktorandského štúdia vypracoval dizertačnú prácu na tému "Bunkový model súčasnej urbánnej morfogenézy na území Bratislavy" pod vedením školiteľa prof. RNDr. Pavla Korca, CSc., ktorý je vedúcim Katedry humánnej geografie a demogeografie PRIF UK. Oponentmi práce sú: prof. RNDr. Anton Bezák, DrSc. (Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny PRIF UK), doc. RNDr. Jan Kubeš, CSc. (Katedra geografie, Pedagogická fakulta, Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích) a doc. Mgr. Jaroslav Hofierka, CSc. (Katedra geografie a regionálneho rozvoja, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita v Prešove).
S dizertačnou prácou, ktorej obhajoba sa bude konať na PRIF UK v miestnosti CPS+ (pavilón B1-322) vo štvrtok 30. septembra o 10:00, sa možno oboznámiť na študijnom oddelení - referát doktorandského štúdia, PRIF UK, Mlynská dolina, CH-1, č. dv. 101/a.
Zdroj: Geoinformatika.sk podľa fns.uniba.sk a Internet
Komentáre
abstrakt dizertačnej práce
Slavomír ONDOŠ: Bunkový model súčasnej urbánnej morfogenézy na území Bratislavy
Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra humánnej geografie a demogeografie
Dizertačná práca, 157 strán, Bratislava, 2010
Školiteľ: prof. RNDr. Pavol Korec, CSc.
Komisia pre obhajoby v odbore doktorandského štúdia 13-02-9 humánna geografia
Predseda komisie: prof. RNDr. Anton Bezák, DrSc.
Kľúčové slová: Bratislava, morfogenéza, postsocialistické mesto, logistická regresia, fraktál, simulácia
Práca sa zaoberá procesom zmeny vnútornej priestorovej štruktúry Bratislavy v postsocialistickom období. Sústreďuje sa na priestorovú dynamiku morfologickej štruktúry, v ktorej sa zhmotňuje obnovujúci sa mechanizmus trhu s nehnuteľnosťami. K popísaniu a vysvetleniu priestorovej distribúcie dynamiky medzi rokmi 1991 a 2006 pristupuje aplikáciou nástrojov z bunkovo založenej priestorovo-difúznej platformy simulačného prístupu k vnútornej priestorovej štruktúre mesta.
Morfologická štruktúra Bratislavy počas sledovaného obdobia významne rástla a z hľadiska svojej priestorovej organizácie sa stala kompaktnejšou, na čo poukazuje rad parametrov euklidovskej a fraktálovej geometrie v binárnej reprezentácii. Kalibrácia logistických regresných modelov štruktúry odhalila, že morfogenézu riadi malý počet faktorov. Prechod medzi nasledujúcimi stavmi bunky riadi fyzická dostupnosť cestnej siete, urbanizovaných buniek a zotrvačnosť morfologickej štruktúry. Dodatočný vplyv na distribúciu má miera urbanizácie aproximovaného okolia bunky ako aj ďalšie faktory. Na základe zistení získaných aparátom priestorovo-difúznej platformy sme navrhli a testovali simulačný experiment približujúci sa v jadre priestorovo-interakčnému modelu.
abstract of Slavomir's dissertation
Slavomír ONDOŠ: The cellular model of recent urban morphogenesis in the Bratislava area
Comenius University in Bratislava, Faculty of Natural Sciences, Department of Human Geography and Demogeography
Dissertation / PhD Thesis, 157 pages, Bratislava, 2010
Supervisor: prof. RNDr. Pavol Korec, CSc.
Defense Committee for PhD. Study in Human Geography 13-02-9
Committee Chairman: prof. RNDr. Anton Bezák, DrSc.
Key words: Bratislava, morphogenesis, post-socialist city, logistic regression, fractal, simulation
This thesis examines the post-socialist development of internal urban spatial structure in the city of Bratislava. It focuses on spatial dynamics in the morphological structure, in which renewed real-estate market mechanisms are materialized. The state-of-art techniques in the cellular spatial-diffusion simulation approach are used in order to perform description and explanation of the changing spatial distribution between 1991 and 2006.
The morphological spatial structure has expanded significantly during this period in Bratislava. In terms of general spatial organization the structure became more compact. A number of Euclidean and fractal geometry properties quantify the change analyzed in the binary representation. Calibration of the logistic regression models reveals that the morphogenetic process is mostly distributed by a small number of factors. The transition between two states of a model cell is affected by the accessibility of road network, urbanized cells and morphological structure inertia. An additional source of impact on distribution is found in the rate of urbanization in an approximated set of neighborhood effects and other factors as well. Based on the findings from spatial-diffusion platform approach we design and test a simulation exercise approaching a spatial-interaction model in its core.